November
November
November je obdobím, ktoré je charakteristické prežitkom skracujúceho sa dňa prostredníctvom tradičných ľudských činností, v kruhu blízkych ľudí, prežitkom vzájomnosti.
Rastliny-trnky, chryzantémy, tekvice
Stromy- hraby, listnaté stromy už bez listov
Zvieratá- vrany
Dýchanie Zeme- neplodnosť, hmly, prestávka medzi nádychom a výdychom, túžba po svätosti(sneh), hľadanie svetla vo vnútri
Hudobné nálady- lampášikové piesne, Svätý Martin
Nástroje/melódie- meditatívna, melancholická hudba, gong, zvukové misy
Ručné práce- pečenie, opravovanie, pokrývačstvo, oprava plotov, vymetanie komínov, jesenný presun dobytka z pasienkov do zimných stajní
Farby- vprírode-sivá, tmavočervená, čierna, hnedá. Nálada- červeno-hnedá
Duševná nálada- rozdelenie a prepočítanie síl, rozlúčenie, odstúpenie a odpočívanie
Chladné, ba priam mrazivé noci a rána nie sú vôbec zriedkavé, na kalužiach, v jazierkach môžeme vidieť prvý ľad. V koreňoch, semienkach sa ukrýva nový život, ktorý teraz bude v oddychu a snení čakať na prvé jarné slniečko.
Škorpión, vystihuje vcelku dobre túto ročnú dobu. Žije ukrytý v zemi, pred svetlom, jeho zdvihnutý bodák je symbolom smrti, v symbolickom astrologickom znázornení škorpióna je zdvihnutý dohora a vpred a tak ukazuje nádej nového života
Sviatkom tohto obdobia je sviatok svätého Martina (11. novembra), ktorý sa stal symbolom ľudského súcitenia, vzájomnej pomoci a úcty. V období okolo tohto sviatku zaznamenávame v prírode zaujímavé zmeny. Vzduch obsahuje nové vône, spôsobené procesmi prebiehajúceho tlenia a my v nich cítime niečo melancholicky smutného a tiež trochu stiesneného. Životodarné sily rastlín už dávno zostúpili do semien, kde sa chystajú prečkať nastupujúcu zimu. Svetla vonku rýchlo ubúda a nie je už príliš toho, čo by nás vylákalo von z teplého domova. Podobne tomu bolo aj v minulosti. Ľudia sa schádzali pri pieckach vo svojich príbytkoch, aby spracovali úrodu tohto roku a pri spoločných priadkach, draní peria, či iných činnostiach rozprávali a naslúchali svojim príbehom a rozprávkam. Oslobodení od celodennej práce na poliach, pri obstarávaní budúcej úrody a domácich zvierat, teraz nastali chvíle, pri ktorých mohli zažívať svoju vzájomnú blízkosť a živosť celého spoločenstva. Zatiaľ čo vonku všetko stíchlo v procesoch odumierania a tlenia, v ľudských srdciach sa v tejto dobe rozhorieva plamienok vzájomnosti, zdieľania a načúvania.
Svätý Martin bol povolaním vojak. Podľa legendy pri jednej zo svojich ciest uprostred zimnej noci uvidel pri bráne mesta sedieť žobráka trasúceho sa od zimy. Martin chcel úbožiakovi pomôcť, ale nemal u seba nič, čím by ho obdaroval, a tak mečom preťal svoj vojenský plášť na dve polovice a jednu mu daroval. Ďalšej noci sa mu zjavil Kristus odetý do darovanej polovice plášťa. Po čase Martin založil mníšsku osadu a neskôr bol zvolený za biskupa.
V priebehu času sa k tomuto sviatku pripojili niektoré obyčaje, medzi ktoré patrilo napr. pečenie martinských rohlíčkov alebo martinskej husi. Krátko po tom nastupoval adventný pôst. Sviatkom svätého Martina začína obdobie svetiel - od Martina cez Vianoce až do Hromníc.
Deti vo waldorfskej materskej škôlke prežívajú sviatok svätého Martina martinskou slávnosťou. Pečú sa martinské rohlíčky a vyrábajú lampióny. Podvečer sviatku sv. Martina sa stretnú spolu so svojimi rodičmi a spoločne absolvujú obrad zapaľovania lampiónov - darovanie a prijímanie svetielka, ktoré symbolizuje naše vnútorné svetlo. Je to svetlo nádeje, že na Vianoce sa v nás zrodí niečo ušľachtilé. Deti si opatrne odnesú svoje svetielko a strážia ho, aby nezhaslo. Za spevu martinských piesní sa vydávajú hľadať do nadchádzajúcej zimy a temnoty Martinovo posolstvo - "Darované svetlo rozdávaním neubúda." Deti sa potom delia so svojimi blížnymi a kamarátmi o martinské rohlíčky.
November patrí vďaka Martinovi ľudskému súciteniu, vzájomnej pomoci a schopnosti podeliť sa. Tieto princípy "umenia žiť" sú u nás v škôlke samozrejmosťou a deti k nim vedieme od začiatku, každý deň a v každej bežnej situácii. . Pochopiť princíp delenia je pre malé deti vcelku ťažký. Ich princípom je všetko nasávať prijímať a preto je ťažké z toho niečo odoberať. Dieťa sa len učí, že nie je samé, že nie všetko je jeho a preňho. Preto príbeh láskyplného delenia inšpiruje deti k ochote rozdeliť sa, či už o hračku alebo maškrtu. Do Michaela sme si užívali svetla a tepla zvonku, po Michaelovi naopak svetlo vnútorné. Martinská doba je teda dobou vnútorných svetiel.
Denného svetla ubúda a škriatkovia potrebujú lampášiky, aby videli na svoju prácu. Tak ako sa postupne sťahuje sila stromov do koreňov, sila tepla a svetla do semien a plodov, tak volá Matička Zem svoje deti späť do svojho lona. Tam pod jej ochranou prečkajú až do jari.